Abstraktný prejav mi umožňuje vyjadriť to, na čo neviem nájsť slová, a ak aj slová nájdem, niekde vnútri cítim, že ako vyjadrovací prostriedok niekedy jednoducho nestačia.
Rada sa hrám s farbami, ich kombináciami, súvislosťami medzi nimi a popritom hľadám svoje obľúbené odtiene, ktoré si miešam do malých fľaštičiek.
Do svojich obrazov, podobne podvedome ako krémovú farbu, vkladám svoje myšlienky, skúsenosti, prežité skutočnosti, túžby aj objavy duše. Stále viac sa pritom prepracovávam a utvrdzujem v presvedčení, že dôležitejšie ako emócie a pocity sú hlboké ľudské city a dobrá vôľa. I keď nenahraditeľnú úlohu pocitov a emócií v živote človeka nepopieram.